utorok 15. júla 2014

Máš pekný úsmev, skús ho rozdať

/Napísané: 14.7.2014/

Každý deň je svojim spôsobom podobný, no zároveň so sebou prináša niečo nové. Náš šofér Robel má dnes i zajtra dovolenku, a tak som ráno šla peši. Trvá to nejakých 20 minút a je to celkom príjemná prechádzka. Cestou som sa zastavila v papiernictve a kúpila pre deti nové perá. Väčšina z nich totižto pero nemá a keď ho nemajú, cez hodinu tak nemajú čím písať a nedávajú pozor. Je to teda obojstranná (alebo až trojstranná) výhoda. Oni majú čím písať, ja neprídem o hlasivky (a ďalšie deti sa tiež niečo naučia). Pred papiernictvom sa mi prihovorilo dievčatko, ktoré sedelo poblíž. Vošla so mnou do papiernictva, zoznámili sme sa a počkala ma, kým nakúpim. Predavačka mi nemala vydať a keďže som nemala drobné, s úsmevom zbehla do vedľajšieho obchodu, kde si peniaze rozmenila. Podobnú situáciu som zažila viackrát na Slovensku, a bola som to vždy ja, ako zákazníčka, kto musel ísť zmeniť si peniaze, alebo odísť. A to ani nehovorím, ako sa tvárila daná slovenská predavačka.

Dievčatko chcelo, aby som mu dala jedno pero, no keďže mala pred obchodom ešte aspoň ďalších dvoch kamarátov a pred mnou bola ešte polovica cesty, zdvorilo som odmietla. Milo sme sa rozlúčili, s ňou i s predavačkou a pokračovala som v ceste. Ráno mi tak prinieslo dva úprimné úsmevy.

Vedľa areálu Daughters of Charity, kde pracujeme, je knižnica a študovňa, ktoré slúžia aj ako centrum voľného času. Patrí to pod Vincentínov a momentálne tam pôsobia traja dobrovoľníci z Írska, ktorí vedú mesačný prázdninový tábor. Majú o dosť menšie deti ako my, a ráno ich stretávame cestou do nášho projektu. Dnes sa mi prihovorili štyria chlapci vo veku asi 8 rokov. Opäť chceli perá. Vysvitlo, že iba jeden z nich ho nemal a tak som mu ho darovala. Ráno som ich totižto kúpila 10. Potom chceli pero aj tí ďalší. No dohodli sme sa, že na dnes iba jedno. Neviem, čím to je, no pero je tu veľmi veľká vzácnosť. Ak od vás deti niečo chcú na ulici, väčšina z nich povie skôr „give me pen“ (daj mi pero) ako „give me money“ (daj mi peniaze).

Ako obyčajne, ani dnes väčšina detí v mojej triede nemala perá. Rozdala som im teda všetky, ktoré som nakúpila a pridala ešte zo tri moje, s tým, že po hodine mi ich vrátia. A tak sa aj stalo. Mám pocit, že už začínajú chápať ako v angličtine funguje prítomný jednoduchý a prítomný priebehový čas. Dnes som mala po dlhom čase na hodine aj Bruka. Posledné týždne nechodil, lebo mal brigádu - nejakú manuálnu prácu s oknami. Je v 8. triede, no vyzerá staršie, má celkom dobrú angličtinu a pekný úsmev.

Pred hodinou mi jedna žiačka, Negsti, len tak darovala červenú ružičku a po hodine chalan z vedľajšej triedy, Filmon, loďku z papiera a v nej lupienky oranžovej ruže. Neviem, čím to je, no napadlo mi, že možno dátumom v kalendári, 14.7.2014. Žeby etiópsky Valentín? Ďakujem

Žiadne komentáre: