utorok 15. júla 2014

Daughters of Charity

/Napísané: 10.7.2014/

Daughters of Charity v Mekelle
O projektoch Daughters of Charity sa dozvedáme postupne bližšie informácie. Oboznámila nás s nimi Sr. Medhin, a jedného  dňa nás po nich v skratke previedol írsky dobrovoľník Patrick.

V Mekelle majú Daughters of Charity niekoľko úspešných a dlhodobých projektov. Patrí medzi ne už spomínaný projekt Abba Gebremichael pre deti v zložitých situáciách. Funguje od roku 1993 a od roku 2008 je v súčasných priestoroch. Pôvodne do projektu brali iba chlapcov ulice, no neskôr od roku 2003 začali prijímať aj dievčatá. Areál pozostáva z haly, kde majú deti kultúrne podujatia, jedálne, kuchyne, počítačovej miestnosti, miestností, kde majú hudobný a ďalšie krúžky, umyvární a internátnych izieb, ktoré však využívajú iba v prípade núdze. Snažia sa totižto podporovať, aby deti bývali vo svojich rodinách, resp. so svojimi príbuznými, napriek tomu, že to nie sú podmienky, na ktoré sme zvyknutí my na Slovensku. Okrem toho sa v areáli nachádzajú aj kancelárske priestory pre celý „Coordination Office“ Daughters of Charity.  O projekte som písala viac v predchádzajúcom príspevku a keďže pôsobíme práve v rámci neho, budem o ňom postupne písať viac.

Ďalším projektom, ktorý prevádzkujú Daughters of Charity je klinika. V rámci nej sa venujú trom druhom činností: liečenie a poradenstvo pre HIV-pozitívnych pacientov (vrátane tréningov venujúcich sa zabezpečeniu si živobytia), liečenie detí do 5 rokov, ktoré trpia na podvýživu a zároveň poskytujú všeobecné poradenstvo. Na klinike pracuje asi 14 zamestnancov. Sú medzi nimi viaceré sestry, ktoré majú kvalifikáciu takmer na úrovni lekárov a raz do týždňa chodí do centra spomínaná doktorka Emer z Írska (po zvyšné dni pracuje v nemocnici v Mekelle).

Okrem toho majú Daughters of Charity materskú škôlku pre deti z okolia. Vyučujú tam Montessoriho metódou. Napriek tomu, že sú katolíckou komunitou, pri prijímaní detí, či už do škôlky alebo ďalších projektov náboženstvo nezohráva úlohu a tak sú v škôlke okrem katolíckych detí, aj ortodoxné a moslimské. Celkovo je tam asi 170 detí a v jednej triede je ich okolo 35. Mali sme možnosť nakuknúť do jednej z nich a vidieť disciplinovanosť detí. V pozore nás privítali spevom a riekankami.

V rovnakom areáli sa nachádzajú ďalšie dva projekty. Jeden sa venuje ženám a organizujú v rámci neho tréningy pre ženy, ktoré zlepšujú ich schopnosti v oblasti vyšívania či šitia. Výrobky im zároveň zabezpečujú príjem. Ďalší kurz je zameraný na varenie. Päť mesiacov sa školia v projekte a jeden mesiac absolvujú prax v hoteli. Kurzy sú organizované v malých skupinkách a tak majú všetky ženy možnosť vyskúšať si nadobudnuté vedomosti v praxi, čo nie je jednoduché na iných kurzoch, kde je viac ako 60 účastníkov.

V rámci očnej kliniky poskytujú bežné ošetrenie súvisiace s ochorením očí. Okrem toho sem pravidelne na 2-3 týždne prichádzajú lekári zo Španielska, ktorí vykonávajú operácie pre ľudí, ktorí trpia poruchami zraku (častokrát vôbec nevidia). Jeden lekár vykoná denne asi 10 operácií (operujú dvaja, čiže denne navrátia zrak asi 20 pacientom). Pred ich príchodom idú lokálni zamestnanci kliniky do vidieckych oblastí mimo Mekelle a vyhľadávajú pacientov, ktorí majú poranené oči. Je to v dôsledku prašného prostredia. Len z toho, čo mi hovoril Patrick, v dôsledku prachu a piesku sa im prevrátia viečka a nevidia. Za pol hodinovú operáciu im tak španielski lekári prinavrátia zrak. Zároveň so sebou prinášajú potrebné lieky, ktoré nie je dostať v Mekelle.

Neďaleko od miesta, kde bývame vedú Daughters of Charity internát pre dievčatá z vidieckych oblastí. Volá sa Emmaus Hostel for Girls. Hneď na druhý deň po našom príchode do Mekelle nás pozvali na kávu, čo bolo samozrejme spojené s ceremóniu prípravy kávy. Sedeli sme vonku pod mangovníkom. Bolo to zároveň prvýkrát, kedy som videla mangovník a zároveň som sa teda dozvedela, že mangá rastú na takýchto stromoch. Trochu mi pripomínal náš orech, ktorý sme niekedy mali na záhrade, no bol o niečo hustejší. Dievčatá pochádzajú z vidieckych oblastí v regióne Tigray a sú z ekonomicky a sociálne slabších rodín. Ak by nebývali na tomto internáte, s veľkou pravdepodobnosťou by nenavštevovali 11. a 12. triedu a neskôr ani vysokú školu. Na internáte býva ročne okolo 20 dievčat. Ak sú po skončení 12. triedy prijaté na univerzitu, opúšťajú tento internát a presťahujú sa do univerzitného campusu. Okrem toho, že chodia do školy, majú na internáte zabezpečenú stravu, potrebnú lekársku starostlivosť a zúčastňujú sa na živote komunity Daughters of Charity, či už vypomáhaním v kuchyni alebo na ďalších aktivitách. Sestry im zároveň poskytujú potrebnú duchovnú podporu a dievčatá tak v priebehu roka osobnostne rastú.   

Sestry Daughters of Charity okrem toho pomáhajú starým ľuďom a ľuďom s postihnutím, ktorí sú na okraji spoločnosti. Raz mesačne dostávajú malý príspevok na zlepšenie svojej situácie.

V súčasnosti sú hlavnými donormi Daughters of Charity organizácie SCIAF (Škótsko), Trocaire (Írsko), CAFOD (Anglicko) a nemecká charita a ďalší donori, jednotlivci, bývalí dobrovoľníci.

Okrem Mekelle pôsobia Daughters of Charity v regióne Tigray aj v Maychew, Adigrate a Alitene, kde prevádzkujú podobné projekty. V minulosti pracovali aj s väzňami.

Doteraz som si cestou po Mekelle všimla, že tu pôsobia aj ďalšie organizácie: World Vision, CONCERN, Save the Children, Lekári bez hraníc, Červený kríž, WFP, UNICEF, UNHCR (v okolí Mekelle je niekoľko utečeneckých táborov), komunity Dona Bosco, Matky Terezy, sv. Anny a určite aj mnohé ďalšie lokálne i zahraničné organizácie.

O poslaní, histórii a súčasnosti Daughters of Charity
Daughters of Charity patria k Vincentínom, ktorých zakladateľom bol sv. Vincent de Paul (Komunita Vincenta de Paul sa napríklad v Bratislave venuje práci s ľuďmi bez domova). Zakladateľkou Daughters of Charity bola sv. Lujza v 17. storočí vo Francúzsku. V tom čase sa starali o tých najchudobnejších z chudobných a pomenovanie Daughters of Charity im dali oni samotní. V súčasnosti pôsobia Daughters of Charity v 91 krajinách a majú 18 000 - 19 000 členiek. V Európe je to však staršia generácia vo veku okolo 70 rokov. Hlavným poslaním Daughters of Charity je slúžiť Kristovi službou chudobným. Pričom ide o fyzickú i duchovnú stránku. Od roku 1927 sú Daugthers of Charity v Etiópii. Aktuálne je v ich komunite 64 sestier a pôsobia na 14 miestach v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a sociálneho rozvoja. V roku 1973 prišli na sever do regiónu Tigray a to práve kvôli hladomoru, ktorý v tom čase vypukol. V regióne Tigray sú teraz na 4 miestach: v Mekelle, Alitene, Maychew a v Adigrate (sídlo diecézy) a vedú 11 projektov (zdravotné kliniky, programy pre zlepšovanie postavenia žien, materské škôlky, internáty pre dievčatá, projekt pre deti v zložitých situáciách, pre starších ľudí a ľudí s postihnutím).

1 komentár:

Maťa Havrišová povedal(a)...

Ahoj Adi, nemôžem tomu uveriť - aký je svet malý a ako to Pán všetko riadi:-) Práve som sa odklikla na tvoj blog a čítam tu o "Daughters of Charity" teda po našom o "Dcérach kresťanskej lásky (DKL)" a o Vincentínoch (CM). Sú mi veľmi dobre známe tieto komunity. Pretože pôsobia aj na Slovensku a okrem služby chudobným sa venujú aj deťom a mladým patriacim do laickej organizácie - VMY (Vincentian Marian Youth). Som členkou VMY, ktoré má na Slovensku trochu iný názov, a to ZMM (Združenie mariánskej mládeže). Naše združenie, vincentíni, sestry ako aj ďalších 7 spoločností patríme do Vincentskej rodiny, ktorá je rozšírená po celom svete. Ak budeš so sestrami alebo kňazmi, tak im odovzdaj srdečný pozdrav z VMY zo Slovenska :-)