utorok 21. júla 2009

Rozvojova staz v SIDARTe

Hlavnym dovodom preco som v Indii je rozvojova staz. Som tu cez AIESEC a pracujem v neziskovej organizacii, ktora sa vola SIDART www.sidartngo.org. Robit som zacala tyzden po mojom prichode do Indie, po navrate z Himalaji. Bolo to presne 6. jula. Teraz mi bezi uz treti tyzden v praci a ostavam tu robit spolu 8 tyzdnov, cize do konca augusta. Od 1. augusta do 9. augusta by som chcela ist do Nepalu a 10. septembra letim naspat na Slovensko.

I ked som pocas tych troch tyzdnov este stale nezistila kolko ludi v SIDARTe pracuje, zda sa mi, ze je to pomerne mala neziskova organizacia, no napriek tomu robi vela roznych aktivit. Nasou sefkou je Pramila, pricom ona nie je riaditelkou, ale jej poziciou je Honorary Advisor. Pramila ma asi okolo 42 rokov, ma dve deti, manzela a dost vela sluzobnikov. Organizacia SIDART je priamo v jej dome. Pani Pramilu volame Pramilamam. To mam je naznak ucty v Indii. Cize ak niekto povie niecie meno a da k tomu mam, vyjadruje tym respekt. Vcera som si inak v obchode vsimla, ze nas predavaci oslovovali mam. Mile no… Takze okrem Pramily tu robi este Mr. Tiwari, ktory je Office Manager. Na zaciatku, ked som sem prisla sme tu boli spolu 4 stazistky. Shazia (Kanadanka pakistansko-punjabskeho povodu), Kelsey (USA), Sarah (Kanada) a ja. Minuly tyzden vsak Kelsey a Sarah odisli. Kelsey skoncila tyzden skor, lebo chcela ist este cestovat a Sarah sa musela vratit domov kvoli rodinnym veciam. Takze teraz som tu len ja a Shazia. Pricom Shazia vcera nedosla, lebo cez vikend nieco zjedla a sa citi velmi zle, takze teraz som tu sama. Okrem nas tu robi este Kumud- starsia pani, ktora je ale castejsie vo fielde ako v office. Ale ked je tu, tak s nou spolupracujem vascinou ja. Kumud velmi nevie po anglicky, ale tak dohovorit sa vieme. Stazistka Shazia vsak hovori po hindsky, takze prinajhorsom mi trochu pretlmoci. Sem-tam sa tu objavi este jedna uctovnicka a este jedno dievca- Ashu. Ale tie su tu fakt len obcas. Takze to je nase zlozenie. Ale zda sa mi, ze okrem nas robi pre SIDART aj niekolko dobrovolnikov, zopar studentov a externych spolupracovnikov.

Pracu zacim o 9.00 rano. Takze z domu chodim o 8.40, o 8.45 si beriem riksu a o 9.00 som na mieste. Robim 8 hodin denne, cize do 17.00. Ale niekedy sa to trochu pretiahne. Obednajsiu prestavku mame pol hodinu medzi 12.30 a 14.00. (V Indii je inak casovy posun o 3.5 hodiny viac oproti stredoeuropskemu casu). Ako som uz spominala, office je dome Pramily. Dole mame kancelariu my stazisti, Mr. Tiwari, Kumud a Ashu. Je tu 5 pocitacov s internetom a ventilatory, co sa v takychto horucavach celkom zide. No v poseldom case nastastie nie az tak horuco a takmer kazdy den trochu zaprsi. Monzun uz dosiel. Pramilamam ma kancelariu hore. Fungujeme tu na takom principe, ze kazdy stazista ma svoj zosit, ktory stoji u nej hore a rano, ked prideme do prace si ponho musime ist a ona nam povie, co mame robit pocas dna. Dole aj hore su telefony, takze ak nieco chce Pramilamam alebo my, tak si zavolame a vybehneme hore. Taktiez pred odchodom z prace jej musime ist hore povedat, co sme urobili pocas poslednych hodin a zosit nechame v jej kancelarii. Pramilamam vyzera byt dost prisna a skusena, takze voci nej mame respekt. Myslim, ze v minulosti robila pre UNICEF a vladu, takze sa v problematike rozvoja vyzna dost dobre.

V SIDARTe teraz pracujem hlavne na troch projektoch. Jeden sa tyka zalozenia Resource Centra pre obcianske vzdelavanie. Pramilamam chce predlozit projekt na ziskanie financii na vybudovanie tohto centra a na jeho prevadzku pocas piatich rokov. Ja mam na starosti hlavne rozpocet, co je trochu komplikovane, kedze nemam az taky prehlad o cenach v Indii. No jej manzel by mi s tym mal v najblizsom case pomoct. Ale netrufam si povedat, kedy to asi bude, lebo Indovia maju o dost ine ponimanie casu : )

Dalsi projekt sa tyka sirenia osvety o prevencii HIV/AIDS. Tento projekt je fakt zaujimavy a myslim, ze ma aj pozitiny dopad na cielovu skupinu. Projekt sa zacal minuly september a prebieha takou formou, ze umelci, ktori su vlastne obycaji ludia, vyskoleni na hranie predstaveni, predvadzaju na ulici hry, ktorych obsah sa tyka prevencie AIDS. Mame 4 druhy predstaveni. Vsetky z nich su typickym rajastanskym druhom ludoveho umenia. Volaju sa Kathputli, Bhopa show, Kachi godi a Nukad natak. Vacsinou sa v nich spieva a hra na nejaky hudobny nastroj, Kathputli je babkove divadlo a v Kachi godi pouzivaju takeho velkeho kona. Teda jeden herec je akokeby prezleceny za kona. Tieto predstavenia trvaju asi pol hodinu. Stale sa to odohrava v roznych castiach Jaipuru a za mesiac je v priemere 30 predstaveni. Bola som sa na jednom pozriet a bolo to celkom zaujimave. Popri tom tam herci rozdavaju informacne letaky o AIDS a dotaznik.

No a treti projekt, na ktorom robim sa vola Teach India. Je to v spolupraci s indickymi novinami The Times of India. V tomto projekte sa The Times of India snazia spojit neziskovky a skoly, v ktorych budu dobrovlnici ucit deti rozne predmety. Teraz v sobotu budeme vyberat dobrovnikov.

Toto su aktivity, na ktorych robim ja. No hlavnou viziou SIDARTu je empowerment (akesi posilnovanie) zien v splocnosti. K tomu robime pre zeny v dedinach rozne treningy zamerane na to, aby si uvedomili, ze aj ony maju v spolocnosti urcite prava, a aby sa viac politicky angazovali. V ramci tohto projektu organizujeme 28. jula velku konferenciu, takze o tom napisem nabuduce.

3 komentáre:

Sidonia povedal(a)...

No Adka, je to vsetko velmi zaujimave, naberies plno novych skusenosti, tak sa drz :D

Aduska povedal(a)...

dik sidus :)

Janka povedal(a)...

vyzera to presne ako praca pre teba adi:) dufam,ze budes mat same dobre zazitky a ze sa vratis na slovensko:)