streda 15. júla 2009

Treti tyzden v Indii, druhy tyzden v praci

Po navrate z Himalaji som hned v pondelok zacala pracovat. Vratili sme sa v sobotu vecer, jednu noc sme este stravili v dome, kde byva Rado a v nedelu poobede som sa prestahovala do druheho domu pre stazistov. Ten dom, kde byva Rado bol celkom fajn, tak som si myslela, ze aj vsetky ostatne trainee domy budu vyzerat podobne. Avask opak bol pravdou. Ked som uvidela moj novy dom, bola som v soku. Vyzeralo to tam dost zle. Dolna izba vyzerala skoro ako cela vo vazeni, ta hore vyzerala trochu lepsie, ale byval v nej jeden stazista. No nakoniec sme sa dohodli, ze chlapci budu byvat dole a baby hore. Takze teraz byvam v izbe hore a nie je to tam az take zle : ) Bol to len taky prvotny sok. V dome mame aj taky mily balkon, takze vacsinu casu travime tam. Byvam este s dvoma Belgicankami, Rusom, Brazilcanom a Japoncom. Takze mame to celkom multi-kulti. V dome byva aj jeho majitel Visnu so svojou rodinou. Je to celkom mily chlapik a hovori dost dobre po anglicky. V najblizsom case chce zalozit nejaku neziskovku na podporu deti. A dole v dome mame filmove studio, ale este som nestihla objavit ake filmy tam vlastne robia. Stvrt, v ktorej byvam je celkom cista a bezpecna. Su tam asfaltove cesty a hlavne tu nie je smrad. V tom dome predtym som nikdy neotvarala okno, lebo cerstvy vzduch tam nejak neprudil. Teraz mám nad posteľou natiahnutú moskitieru proti komárom a každý deň spím pod ňou. Vraj Jaipur nie je malarická oblasť, ale istota je istota... No ešte taká pikoška. Raz keď som prišla domov z práce mi spolubývajúca povedala, že som mala na tej moskitiere myš:/ Hmm, ešte dobre, že som to nevidela na vlastné oči... Ale Višnu ju vraj zobral preč. Tak dúfam, že také prekvapenie tu niekedy v budúcnosti nebudeme mať. Spolubývajúce chcú ale spať pri otvorenom okne, takže kto vie aká háveď nám sem môže vojsť. No ale nevadí : )

Minuly tyzden tu boli dost velke horucavy. Mozno 45 stupnov. No tento tyzden su uz asi len tridsiatky a aj tu obcas zahrmi a zaprsi. Teraz prsi uz asi 2 hodiny v kuse. Takze do vecera by to mohlo prestat.
Kazdu stredu mame stazisticke vecere. Cize aj dnes by mala byt jedna.

Co sa dopravy tyka, ako som uz spominala je to tu dost chaoticke, no napriek tomu som tu este nevidela ziadnu havarku. Ale minule, ked sme sli z Agry, tak sa nas bus trochu zrazil s nejakym osobnym autom, ale nikto to neriesil a ani sa nezastavil. Prechody pre chodcov tú síce na niektorých miestach označené majú, no absolútne nikto to nerešpektuje. Cez cestu sa chodí hocikadiaľ a počas dopravnej špičky (čo je asi okolo 6-7 večer) je dosť problematické dostať sa na druhú stranu frekventovanej ulice. Zo všetkých strán sa rútia trúbiace autá, autobusy, rikše a bicycle. Okrem toho chodia po ceste ťavy a kravy, takže opatrnosť je na mieste : )

Ak niekam idem, tak si beriem riksu. Do práce chodím tiež rikšou. Doteraz som chodila ešte s jednou babou, ale tá dnes v práci skončila, lebo sa musí vrátiť domov, takže budem chodiť sama. Každé ráno mám dohodnutého toho istého rikšára a ten istý ma aj vozí naspäť, ale platím až 140 rupuií tam aj spať, čo je dosť veľa, lebo cesta trvá len 10-15 minút, takže budem si musieť nájsť nejakého nového, ak nechcem prísť na mizinu...

Jedlo je tu dosť korenisté, takže radšej veľmi neexperimentujem. Na obed mávam väčšinou nan (alebo čapaty- je to niečo ako naša zemiaková placka, ale robí sa to asi len z múky a vody a pre Indov to je asi chlieb). Je to celkom chutné. Klasický slovenský chlieb tu nemajú, ani žiadne poriadne pečivo som ešte nevidela. Majú tu len taký toastový chlieb ako v Anglicku... No a inak tu jem banány, mango, chipsy a asi tak dvakrát do týždňa ideme niekam na normálnu večeru. Predvčerom som si prvýkrát varila. Nebolo to nič špeciálne, len sója a ryža, ktorú som mala ešte z domu a k tomu mango. Bolo to celkom chutné : ) A dnes som mala na obed indický jogurt (myslím, že sa to volá sa raica) s ananásom a k tomu nan. Ten jogurt bol prvý mliečny výrobok odkedy som tu, takže padlo mi to celkom vhod : ) Z kohútika pitná voda nejde, ale väčšina ľudí má v dome zariadenie na filtrovanie (aj my ho máme), takže pijem filtrovanú vodu. Je úplne ok a zatiaľ mi z nej nič nie je. A typickým indickým nápojom je asi čaj. No mne až tak nechutí. Teda myslím, že som ho pila len raz v práci, ale bol príliš sladký, zmiešaný s mliekom a chutil čudne.

Keď chodím po ulici, tak sa necítim nebezpečne. Ľudia sú tu celkom milí a nemám z nich pocit, že by ma hneď chceli okradnúť. Na ulici sa síce za nami bielymi obzerajú, ale myslím, že to je celkom prirodzené. Aj na Slovensku, keby sa v nejakej dedinke zjavil černoch, tak by všetci kukali jak na zjavenie : ) A deti sú tu tiež veľmi milé. Po anglicky tu väčšina obyčajných ľudí nehovorí, ale takí vzdelanejší speakuju bez problémov.

Iné spôsoby som si všimla keď, keď som bola v nejakom väčšom obchode alebo shopping centre. Vyzerá to tam tak, že pri vchode stoja niečo ako SBSkári. Ale stále tam stojí jedna žena a jeden muž. Žena kontroluje ženy a muž mužov. Vyzerá to tam podobne ako na letisku. Čudné no... A po zaplatení nákupu si musíte obložiť bloček, lebo vám na základe neho kontrolujú tašku, či ste niečo neukradli... Iný kraj, iný mrav : ) A v obchode majú väčšinou pri výrobkoch zlé ceny, ale na výrobku je cena napísaná, takže treba sa pozerať radšej naň. Predavači sú vo veľkých obchodoch až veľmi ochotní a s radosťou vám všetko ponúkajú. Minule, keď sme boli na nákup sme si chceli kúpiť víno, no v celom obchode nemali žiadny alkohol. To ma trochu prekvapilo. A alkohol tu vraj predávajú len do 8 večera, takže budeme to musieť nabudúce včas vystihnúť : ) Zaujímavé je, že firmy ako McDonald´s alebo Pizza Hut, majú menu prispôsobené indickému spôsobu stravovania. Teda je to normálne, že to tak majú, ale až teraz keď som tu, som si uvedomila ako funguje medzinárodný marketing, výroba a všetko okolo toho. Takže majú to prispôsobené tomu, že Indovia sú viac-menej vegetariáni, čo mi celkom vyhovuje : )

Pokračovanie čoskoro : ) Ide sa na večeru

Žiadne komentáre: