Konečne oddychová sobota

Je sobota (25. júla 2009) a ja mám konečne voľný deň : ) Nie žeby som po iné soboty bola v práci, ale stále sme šli na nejaký výlet, takže víkendy doteraz boli dosť uponáhľané. Dnes som sa konečne poriadne vyspala a bol to prvý deň, kedy som si nenastavila budík. A prvýkrát odkedy som tu som mala na raňajky mlieko. V supermarkete kam chodím ho nepredávajú a len tak na ulici som sa bála kúpiť si ho. No riskla som to a bolo to celkom fajn : ) Z domu zo Slovenska som si doniesla aj Granko, ale keďže mi z kuchyne niekto ukradol všetko moje jedlo, tak bolo aj po Granku. Dnes ráno som si však kúpila nejaké podobné kakao, ale niet nad naše granko : )

Keď som už začala opisom dnešného dňa, tak budem ešte trochu pokračovať. Ráno som si bola vydvihnúť blúzky zo „žehliarne“. Teda žehliareň sa to určite nevolá, ale neviem ako inak by som to nazvala. Je to miesto, kde žehlia veci. Je to dom na ulici a v ňom stojí chlapík a celý deň tam žehlí veci. To sú služby : ) V dome nemáme ani žehličku ani práčku. Takže veci si perieme vo vedre a nechávame si ich žehliť v žehliarni tu na rohu. Jeden kus stojí 2 rupie, čo je o niečo menej ako 1 Sk. A taktiež tam aj perú, čo stojí 10 rupií za jeden kus. Takže tiež fajn.

Mám takú jednu pikošku : ) Ako som minule písala, bývam na izbe s dvoma Belgičankami (Ani a Els). Jedna je na rozvojovej stáži a tá druhá je na manažérskej. Manažérske stáže sú lepšie platené a aj sa o stážistov lepšie starajú. Hoci som na rozvojovej stáži, tento krát to má výhodu aj pre mňa. O Ani v práci fakt veľmi dbajú a snažia sa, aby sa cítila dobre. Na začiatku jej ponúkli, že sa môže presťahovať do nejakého domu blízko práce, no bývala by tam sama, takže to odmietla. A tak sa jej spýtali, či má v dome, v ktorom bývame klímu a ona na to, že nie, tak nám hneď druhý týždeň prišli do izby namontovať klímu : ) V poslednom čase tu nie je až tak horúco a prší takmer každý deň, no klíma predsa len poteší : )

V sobotu večer sme šli do Pink City- je to časť Jaipuru, ktorá sa volá Pink City, lebo sú tam všetky budovy namaľované na ružovo. Teda možno niekedy boli ružové, no teraz sú orandžovo-špinavo-hnedé : ) Trochu sme si tam popozerali nejaké pamiatky, ale bolo už po 6 večer, takže sme sa do vnútra nedostali. Ako sme tak postávali pred nejakým palácom a lamentovali nad okolitou špinou, došiel k nám nejaký miestny sprievodca na bielom aute značky BMW Tata : ) a ponúkol sa, že nás za dobrú cenu vezme v klimatizovanom aute k Jal Mahal- palácu na vode a do Bollywoodskych záhrad. Keďže sme lepší program nemali a palác na vode sme ešte nevideli, ľahko sme sa dali nahovoriť a šli sme. Auto bolo fakt dobre klimatizované a sprievodca bol veľmi milý. Pred nami viezol nejakých nemeckých turistov a tak vkuse omieľal „ ja, ja, wunderbaar : )“. Počas cesty sme pred sebou uvideli zástup slnov, pretože v Pink City bol v ten večer práve nejaký miestny festival. Slony mali tvár pomaľovanú farebnými ornamentmi a vyzerali ako z rozprávky. Náš sprievodca nám ochotne zastavil, aby sme si urobili fotky so slonmi a pokračovali sme v ceste : ) Bolo to inak asi prvýkrát, keď som videla slona. Bola to príjemná jazda. Palác na vode bol veľmi pekne vysvietený a Bollywoodske záhrady vyzerali fakt romanticky : ) Ich súčasťou bolo aj zopár palácov a hinduistický chrám. V ňom sedel nejaký chlapík a dal nám na krk veľmi pekný náhrdelník z voňavých kvetov. Potom nás náš sprievodca vzal do neďalekej priemyselnej štvrti a tam nám urobili exkurziu do dielne, kde sa vyrábajú, resp. farbia a sušia látky. Bolo to veľmi zaujímavé. Hneď na to nás vzali hore, kde mali predajňu látok, posteľnej bielizne, šálov atď. Bolo to skutočne veľmi pekné, pestrofarebné z rôzneho materiálu. Oveľa krajšie ako obliečky, ktoré som kedy videla v Európe : ) No a keďže mám slabosť na šatky, tak som si aj jednu kúpila. A tu v Indii ich nosím aj v lete, mami : )