Raki

Predvcerom, 5. augusta, bol v Indii statny sviatok. Myslim, ze sa vola Raki alebo aktivita, ktoru robia pocas tohto dna sa vola Raki. Je to den, akejsi oslavy vztahu medzi bratom a sestrou. Sestry viazu bratom na ruku naramok a brat sa za to zavazuje sestru ochranovat. Je to celkom mile. V pripade, ze su v rodine len chlapci, nejake ine dievca, ktore ma blizky vztah k rodine tak nahradi sestru a uviaze naramok na ruku svojmu “Raki bratovi”.
Indovia maju tento sviatok velmi v laske a vsetci sa nanho velmi tesia. Vacsina obchodov je v tento den zatvorena, rodiny sa navsetvuju alebo stravia den niekde v meste, v prirode, v parku ci pri nejakych pamiatkach.

Takze 5. august je sviatok (nie vsak statny sviatok). Potvrdil mi kazdy, koho som sa pytla a v tento den mali volno samozrejme, ze aj vsetci stazisti. Planovali sme ist do centra Jaipuru pozriet si nejake pamiatky. V pondelok, ked som odchadzala z prace sme sa zo sefkou bavili, ze do 5. augusta je potrebne podal aplikacku na jedno ocenenie, tak som hovorila, ze by sme to teda mali urobit do 4. augusta, kedze v stredu je volno. No a ona na to, ze v stredu nie je volno, ze ideme do prace. Tak ma to trochu zarazilo. Ked som prisla domov, opat som sa pytala spolubyvajucich a Vishnu, ci teda je volno alebo nie, no a kazdy mi samozrejme potvrdil, ze 5. august je volno. V utorok, ked som odchadzala z prace som sa sefky Pramilymam spytala, ci by som mohla mat v stredu volno, kedze je to statny sviatok a kazdy ma volno, a ona na to, ze to nie je statny sviatok, a ze by som mala prist. No potom som jej povedala, ze so stazistami mame nejake plany, a ze by som mohla prist dalsich 8 dni o hodinu skor do prace, aby som si to nahradila. Tak povedala, ze zavola prezidentke, a ze vecer jej mam zavolat a da mi vediet. Vecer, ked som jej volala, mi to samozrejme nezdvihla. Tak som planovala zavolat jej rano. No ona ma predbehla a okolo 8 mi poslala SMS, ze mozem ist na vylet so stazitami. Takze celkom ma to potesilo : ) No dnes som v praci od 8. Ale nie je to az take zle, aspon mam cas pisat blog : ) Ona totiz zapina pocitac az okolo 10 a na jej pocitac su napojene vsetky ostatne pocitace a internet. No a kedze internet nejde, tak teraz rano nemozem ani velmi robit, lebo k tomu potrebujem internet.

Takze v stredu sme chodili cely den po pamiatkach v Jaipure. Je tu toho na pozeranie dost vela. Rano sme sli k City Palace, co je muzeum viac menej o historii Jaipuru. Kedze sa mi do muzea az tak velmi nechcelo ist, cakala som v parku pred nim a citala som knihu o Indii s nazvomWhite Tiger. A precitala som asi az 40 stran : ) Pocas tych dvoch hodin ako som tam sedela sa pri mne pristavil jeden manzelsky par a urobili si so mnou fotku a potom este jedna rodinka, ktora chcela, aby som im vymenila film vo fotaku : ) No kedze ten klasicky fotak s filmom uz dlho nepouzivam, velmi som im nepomohla. Do City Palace prichadzalo neustale vela bielych turistov. Taku koncentraciu belochov som v Jaipure este nevidela : ) Ked sme odchadzali zbadali sme nasho stareho znameho sprievodcu s klimatizovanym autom, ktory stale hovoril “ja, ja, wunderbar”, tak sme prehodili par slov a pokracovali sme v ceste k Wind Palace (Hawa Mahal).

Hawa Mahal je velmi pekny palac ruzovej farby v centre Jaipuru. Je to jedna z mala budov v Pink City, ktore su skotocne pink : ) V palaci sme sa uzkou chodbickou dostali az na najvyssi balkon, z ktoreho sme mali vyhlad na cely Jaipur. Teda mozno nie na cely, kedze je to obrovske mesto, ale aspon na jeho velku cast. Pri navrate dole sme si v rohu jednej chodby vsimli opicu. Indovia nas stale varovali, aby sme si pri stretnuti s opicou davali pozor na veci, kedze opice su velmi prefikane a kradnu. Doteraz som tu videla vela opic, no nastastie mi nikdy nic neukradli. Vidiet opicu v palaci nie je az take obvykle, tak sme si ju hned sli odfotit. Ako tak Ani okolo nej prechadzala opica jej schmatla z ruky igelitovu tasku s ovocim : ) Bol tam jeden banan a hruska. Ani sa pokusala zobrat jej ju naspat, no opica vyzerala byt fakt dost agresivna a tvarila sa, akoby si myslela “skus mi ten banan zobrat a uvidis”. Hruska sa z tasky odkotulala dole, no banan si opica nechala, hned si ho pekne olupala a pred nami ho jedla : ) Celkom neobyly ukaz : )

Pri vychode z palacu stal jeden Ind, ktory predaval pohladnice. Tak som si ich konecne kupila, uz aj vypisala a buduci tyzden by som ich chcela poslat. To bolo zatial prve miesto, kde som videla, ze predavaju pohladnice. Pohladnice nie su asi az taky dobry biznis: )

Dalej sme sli autobusom k pevnosti, ktora sa vola Amber Fort a Jaigarh Fort. Bolo to autobusom asi 40 minut od centra, na okraji mesta. V tento den som sla prvykrat miestnou MHD. System fungovania MHD je dost zaujimavy : ) Nieco ako casovy rozpis autobusov tu nemaju. Dokonca nemaju oznacene ani zastavky. Zastavka je tam, kde je zoskupena vacsia skupina cakajucich ludi. Popripade, niekori nastupuju na krizovatke, ci pocas jazdy. Napriek tomu, ze je to chaoticke, celkom to funguje. Kedze bol sviatok Raki, dievcata mali cestovanie v MHD zdarma : ) No inak to stoji okolo 5-10 rupii. Takze je to fakt lacne. Listky sa kupuju v autobuse. V kadzom autobuse (lokalnom aj na dlhsie vzdialenosti) je sprievodca, ktory predava listky. Listky su male papieriky, na ktorych je napisane nieco po hindsky a je tam aj nejaka suma, ale vacsinou ina, ako v skutocnosti platite. Takze prvykrat sme sli autobusom od zastavky Jaipur Hospital, k Ajmiri Gate (brana do Pink City, na hlavnej ulici M.I. Road). Ledva sme sa tam natrepali a cesta bola fakt strasna. Ludia sa na nas tlacili zo vsetkych stran a bolo tam strasne teplo. Tak som si spomenula na pohodlnu cestu v riksi. Za riksu platim kazdy den 100 rupii, no asi jej ostanem verna. A ani neviem, ci k mojej praci ide nejaky autobus... Ludia nastupuju do autobusu cez stredne alebo zadne dvere a vystupuje sa cez predne dvere. Takze ked chcel niekto vystupit, tlacil sa zo zadnej casti autobusu dopredu. Bol to fakt zazitok : ) Autobus bol asi tak natrieskany ako 84 z Horskeho parku k Ekonomickej univerzite. Takze kto to zazil, asi si vie predstavit ako komplikovane by bolo dostat sa zo zadnej strany autobusu dopredu. Ale kedze v Indii velmi pravidla nerespektuju, samozrejme, ze niektori ludia vystupovali aj cez zadne ci stredne dvere. Ked autobus zastavuje na “zastavke” sprievodca autobusu zapiska na pistalke a rovnako to je aj ked sa autobus pohyna zo zastavky. Cesta z Pink City k Amber Fort bola o cosi lepsia. Nastupili sme do autobusu medzi prvymi a boli tam volne este dve miesta. Tak sme si ich rychlo uchmatli a sadli si. Boli sme ale tri, takze Ani na zaciatku chvilu stala, no nejaky mily Ind sa hned postavil a uvolnil nam tretie miesto. A to sa nam stalo aj pri ceste spat. Autobus nebol uplne napraskany, no vsetky miesta na sedenie boli obsadene, ale Indovia sa postavili a uvolnili nam ich. Co celkom potesilo : )

Amber Fort a Jaigarh Fort boli dve obrovske pevnosti na vrchu kopca. Stale to bolo v Jaipure, no prostredie bolo uplne ine ako v centre mesta. Vsade naokolo boli krasne zelene kopce na vrchu ktorych boli mensie pevnosti. Dole pod Amber Fort boli pekne zahrady, v ktorych travili Indovia stredajsie popoludnie. My sme sa vybrali cestou hore k Jaigarh Fort. Bola to celkom dobra tura hore do kopca, ktora nam trvala dobrych 50 minut. Cestou hore sme stretli asi len dvoch bielych turistov, inak tam boli len Indovia, ktori sa snazili odfotit si nas. Okrem nich sme stretli aj kravy, kozy a prasce : ) V Indii typicky ukaz, no vyzeraju inac ako tie slovenske. Nase su krajsie. Hlavne tie u mojho uja : )) V Jaigartt Fort som prvykrat v Indii vyuzila moj ISIC preukaz : ) Vstupne tu pre zahranicnych studentov bolo len 15 rupii, inak to bolo pre cudzincov 75 rupii. A ak sme chceli v pevnosti aj fotit, mohli sme si priplatit dalsich 50 rupii, ale to nehrozilo : ). No zopar fotiek sa nam aj tak podarilo urobit : ) Na zaciatku sa k nam hned prihovoril nejaky sprievodca, ktory nas povodil po celej pevnosti. Na rozdiel od toho v Taj Mahale, bol tento statny, a tak si nemohol pytat sprepitne. Aj na tabuliach v penosti bolo napisane, aby sme nedavali ziadne sprepitne. Jaigarh Fort zacali stavat asi v 11. storoci a dokoncili ju v 17. storoci. Vystriedalo sa tam vela maharadzov a ocividne sa im tam zilo celkom fajn. V pevnosti bolo aj divadlo, zahrady, podium, kde sa tancovalo atd. atd. V Jaigarh Fort boli aj dve male muzea. Jedno bolo vojenske a v tom druhom bolo nieco z historie. V tejto pevnosti sa nachadzalo aj najvacsie delo na svete. Bolo dlhe 6 metrov a na jeho nadvihnutie ci otocenie bolo potrebnych 5 slonov. Pri pohlade z hora sme mali moznost vidiet Jal Mahal, palac na vode, ktory je tiez velmi pekny.

Ked sme sa vracali, dole v parku sa nam miestni obchodnici snazili predat nejake suveniry. Boli tam velmi pekne pera, ktore maju na Slovensku vacsinou v nejakych alternativnych ci ezoterickych obchodoch (v Trebisove napr. v Bubu shope). Na Slovensku stoja asi nejakych 150 Sk, no tu v Indii stalo jedno 10 rupii. Tak nekupis aspon pat? : )