Môj článok „V Etiópii oslavujú Nový rok v septembri" bol uverejnený na blogu http://mondaeu.blog.sme.sk. Prečítať si ho môžete tu.
pondelok 22. septembra 2014
pondelok 8. septembra 2014
O tom ako Etiópia napreduje aj vďaka migrantom
Môj článok „Etiópia napreduje aj vďaka migrantom“ o festivale diaspóry, ktorý sa konal v Mekelle na konci júla bol uverejnený na blogu http://mondaeu.blog.sme.sk. Prečítať si ho môžete tu.
sobota 6. septembra 2014
Druhá zastávka – škola v Maychew
/Napísané 27.8.2014/
Po šiestich týždňoch v Mekelle sme sa presunuli do Maychew (čítaj „Mačo“). Tri týždne strávené v tomto mestečku zbehli veľmi rýchlo. Tak rýchlo, že som nestíhala písať na blog. Mali sme pestrý program v Bethlehem Primary School Daughters of Charity. Dopoludnia sme učili angličtinu deti, popoludní učiteľov zo školy, učiteľky materskej škôlky a ďalšie zamestnankyne. Ja som učila ročníky 2-4, Majo 5-7. Popoludní ja dámy zo škôlky, Majo učiteľov a pani riaditeľku.
Daughters of Charity pôsobia v Etiópii na štrnástich miestach. Do regiónu Tigray prišli v roku 1973 po vypuknutí humanitárnej krízy. V Tigrayi sú v Mekelle, v Alitene a v Maychew. Maychew je od roku 2004 ich najnovším pôsobiskom. Kvôli nedostatku príležitostí na vzdelávanie oslovili rodičia detí z Maychew biskupa v Adigrate. Biskup poveril Daughters of Charity, aby otvorili dom v Maychew. V roku 2005 založili materskú škôlku a následne v roku 2011 s podporou nemeckého Lions Club Limburg základnú školu Bethlehem Primary School.
V Maychew sme bývali v dome so sestrami. Areál Daughters of Charity je spojený s areálom katolíckej cirkvi, kde býva Abba Hagos. Zároveň je tam kaplnka, kde Abba slúži omše. Lokálni toto miesto však poznajú podľa názvu Don Bosco. Počas hladomoru v 70. a 80. rokoch tu komunita Don Bosco distribuovala zasiahnutému obyvateľstvu jedlo. Drvivá väčšina obyvateľov Maychew je ortodoxných, malé percento tvoria moslimovia a katolíci sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky. Okrem Abba Hagosa a 3 sestier prichádzajú na nedeľnú omšu ešte asi 4 veriaci.
Maychew je asi 36 000 mesto. Nachádza sa tu 9 základných škôl, pričom 6 je vládnych, 3 sú zriadené mimovládnymi inštitúciami. Okrem toho tu majú Technical College a Agricultural College. Pred nástupom do školy môžu deti absolvovať prípravu v materskej škole, avšak tie sú v meste iba 4, všetky z nich mimovládne.
Základnú školu Bethlehem Primary School navštevuje asi 350 detí v ročníkoch od 1-6. V jednej triede je 50 študentov. V septembri 2014 pôjdu šiestaci do 7. ročníka a sestry dúfajú, že budúci roku budú môcť otvoriť 8. ročník. Bude to však závisieť aj od finančných možností. Dopyt po vzdelaní je veľký, no kvôli nízkym príjmom rodičov, nemôžu zvyšovať už aj teraz nízke poplatky. Zároveň deti z veľmi chudobných rodín majú odpustené školské poplatky. V škole učí 9 učiteľov.
Počas troch augustových týždňov mali desiati najlepší študenti z každej triedy letný kurz angličtiny. Na to, že väčšina mojich študentov mala 7-9 rokov, ich angličtina bola na slušnej úrovni. Spelling im nerobil veľké problémy. Všetci chodili na hodiny so zošitmi a perami, čo tu nie je pravidlom. Bolo na nich vidieť, že sa radi učia.
Medzi dvoma hodinami sme mali polhodinovú prestávku. Dievčatá sa hrávali s kamienkami, skákali do výšky cez švihadlo alebo len tak tancovali. Asi v druhom týždni som im dala gumu na skákanie, ktorú som priniesla zo Slovenska. Pamätám si, že sme to mali veľmi rady, keď som bola na základnej škole. Spôsoby ako sme to zvykli skákať my som si veľmi nepamätala. Niečo som našla na internete a niečo mi ukázali dievčatá v projekte Abba Gebremichael v Mekelle. Avšak nemusela som mať žiadne obavy. Dievčatkám v Maychew stačilo dať gumu a už ju skákali spôsobmi, ktoré som ešte nevidela. Chlapci zas hrávali futbal, občas basketbal. Raz som si všimla ako dvaja z nich skákali na hlinenom futbalovom ihrisku mlynské kolá. Zabaviť sa dá rôznymi spôsobmi.
Materská škôlka bola síce zatvorená, no s jej učiteľkami som mala angličtinu a raz ma cez prestávku zobrali na prehliadku. V škôlke sú 4 triedy a v každej z nich je 45 dievčat a chlapcov. Každá trieda má učiteľku a asistentku učiteľky. V škôlke sa učí metódou Montessori. Rovnaký systém výučby využívajú Daughters of Chartiy aj v materských škôlkach v Mekelle a Alitene. „Najdôležitejším obdobím v živote nie je univerzitné štúdium, ale obdobie medzi narodením a šiestym rokom života,“ povedala Maria Montessori, podľa ktorej je metóda pomenovaná.
Ako som sa dozvedela, pred zápisom detí do ďalšieho školského roku, mnohí rodičia nocovali v blízkosti škôlky, aby zabezpečili miesto pre svoje deti. Montessori systém umožňuje deťom získať zručnosti do prvého ročníka. Učia sa základy matematiky, angličtiny, amharčiny, jazyka tigriňa, hygienické návyky, spievajú, tancujú, hrajú sa a získavajú sociálne zručnosti.
Aj počas vyučovania popoludní sme mali polhodinovú prestávku. Podával sa počas nej čierny čaj (veľmi chutný, osladený) a dabo (pečivo). Cez prestávku som sa rada rozprávala s pánom Abboyom Gebreselassie. Je to veľmi skromný, statočný a distingvovaný pán. Rozhovory s ním boli hlboké. Bol pravdepodobne už v dôchodkovom veku a momentálne bol v škole knihovníkom. Predtým pracoval ako jej riaditeľ. Vysvetlil nám, že v istom momente ho nahradila súčasná riaditeľka, ktorá mala vládou požadované vzdelanie na túto pozíciu. Abboy vo svojej mladosti nemohol získať vzdelanie, aké by si želal, no je rozhľadený vo všetkých smeroch a sleduje aktuálne dianie vo svete. Vzdelanie doprial ho všetkým svojim piatim deťom, ktoré ukončili alebo študujú na vysokých školách.
Abboy toho prežil veľa. Ako som sa raz dozvedela od sestier, počas režimu Derg strávil 8 rokov vo väzení. V rozhovore o tomto období mi to nespomenul. Rozprával však, že to bola veľmi krutá doba. V tom čase mal 26 rokov. „Každého, kto mal iný názor prenasledovali. Mladých verbovali, aby šli bojovať. Vzdelanie bolo až druhoradé“, povedal. I keď som komunistický režim v Československu našťastie nezažila, počas jeho rozprávania som videla veľa paralel a spomenula som si na Silva Krčméryho, či Antona Neuwirta.
Čas v Maychew mi bude chýbať. Napriek chladnému počasiu počas prvých dní mi toto na prvý pohľad vidiecke prostredie učarovalo. Škola na okraji mesta, výhľad na horu Bokra, odkiaľ sme Maychew videli z výšky, v pozadí najvyšší vrch regiónu Tigray „Cibet“, ako ho volajú lokálni, poľná, niekedy zablatená, cesta do školy, školské ihrisko plné usmievavých detí, varenie a umývanie riadov so sestrami Adony a Tsege, rozhovory s Abbom Hagosom, milí zamestnanci internetovej kaviarne, predavači kaktusov, sobotný trh plný čerstvého ovocia a zeleniny, podania rúk len tak na ulici. Do videnia Maychew.
Po šiestich týždňoch v Mekelle sme sa presunuli do Maychew (čítaj „Mačo“). Tri týždne strávené v tomto mestečku zbehli veľmi rýchlo. Tak rýchlo, že som nestíhala písať na blog. Mali sme pestrý program v Bethlehem Primary School Daughters of Charity. Dopoludnia sme učili angličtinu deti, popoludní učiteľov zo školy, učiteľky materskej škôlky a ďalšie zamestnankyne. Ja som učila ročníky 2-4, Majo 5-7. Popoludní ja dámy zo škôlky, Majo učiteľov a pani riaditeľku.
Daughters of Charity pôsobia v Etiópii na štrnástich miestach. Do regiónu Tigray prišli v roku 1973 po vypuknutí humanitárnej krízy. V Tigrayi sú v Mekelle, v Alitene a v Maychew. Maychew je od roku 2004 ich najnovším pôsobiskom. Kvôli nedostatku príležitostí na vzdelávanie oslovili rodičia detí z Maychew biskupa v Adigrate. Biskup poveril Daughters of Charity, aby otvorili dom v Maychew. V roku 2005 založili materskú škôlku a následne v roku 2011 s podporou nemeckého Lions Club Limburg základnú školu Bethlehem Primary School.
V Maychew sme bývali v dome so sestrami. Areál Daughters of Charity je spojený s areálom katolíckej cirkvi, kde býva Abba Hagos. Zároveň je tam kaplnka, kde Abba slúži omše. Lokálni toto miesto však poznajú podľa názvu Don Bosco. Počas hladomoru v 70. a 80. rokoch tu komunita Don Bosco distribuovala zasiahnutému obyvateľstvu jedlo. Drvivá väčšina obyvateľov Maychew je ortodoxných, malé percento tvoria moslimovia a katolíci sa dajú zrátať na prstoch jednej ruky. Okrem Abba Hagosa a 3 sestier prichádzajú na nedeľnú omšu ešte asi 4 veriaci.
Maychew je asi 36 000 mesto. Nachádza sa tu 9 základných škôl, pričom 6 je vládnych, 3 sú zriadené mimovládnymi inštitúciami. Okrem toho tu majú Technical College a Agricultural College. Pred nástupom do školy môžu deti absolvovať prípravu v materskej škole, avšak tie sú v meste iba 4, všetky z nich mimovládne.
Základnú školu Bethlehem Primary School navštevuje asi 350 detí v ročníkoch od 1-6. V jednej triede je 50 študentov. V septembri 2014 pôjdu šiestaci do 7. ročníka a sestry dúfajú, že budúci roku budú môcť otvoriť 8. ročník. Bude to však závisieť aj od finančných možností. Dopyt po vzdelaní je veľký, no kvôli nízkym príjmom rodičov, nemôžu zvyšovať už aj teraz nízke poplatky. Zároveň deti z veľmi chudobných rodín majú odpustené školské poplatky. V škole učí 9 učiteľov.
Počas troch augustových týždňov mali desiati najlepší študenti z každej triedy letný kurz angličtiny. Na to, že väčšina mojich študentov mala 7-9 rokov, ich angličtina bola na slušnej úrovni. Spelling im nerobil veľké problémy. Všetci chodili na hodiny so zošitmi a perami, čo tu nie je pravidlom. Bolo na nich vidieť, že sa radi učia.
Medzi dvoma hodinami sme mali polhodinovú prestávku. Dievčatá sa hrávali s kamienkami, skákali do výšky cez švihadlo alebo len tak tancovali. Asi v druhom týždni som im dala gumu na skákanie, ktorú som priniesla zo Slovenska. Pamätám si, že sme to mali veľmi rady, keď som bola na základnej škole. Spôsoby ako sme to zvykli skákať my som si veľmi nepamätala. Niečo som našla na internete a niečo mi ukázali dievčatá v projekte Abba Gebremichael v Mekelle. Avšak nemusela som mať žiadne obavy. Dievčatkám v Maychew stačilo dať gumu a už ju skákali spôsobmi, ktoré som ešte nevidela. Chlapci zas hrávali futbal, občas basketbal. Raz som si všimla ako dvaja z nich skákali na hlinenom futbalovom ihrisku mlynské kolá. Zabaviť sa dá rôznymi spôsobmi.
Materská škôlka bola síce zatvorená, no s jej učiteľkami som mala angličtinu a raz ma cez prestávku zobrali na prehliadku. V škôlke sú 4 triedy a v každej z nich je 45 dievčat a chlapcov. Každá trieda má učiteľku a asistentku učiteľky. V škôlke sa učí metódou Montessori. Rovnaký systém výučby využívajú Daughters of Chartiy aj v materských škôlkach v Mekelle a Alitene. „Najdôležitejším obdobím v živote nie je univerzitné štúdium, ale obdobie medzi narodením a šiestym rokom života,“ povedala Maria Montessori, podľa ktorej je metóda pomenovaná.
Ako som sa dozvedela, pred zápisom detí do ďalšieho školského roku, mnohí rodičia nocovali v blízkosti škôlky, aby zabezpečili miesto pre svoje deti. Montessori systém umožňuje deťom získať zručnosti do prvého ročníka. Učia sa základy matematiky, angličtiny, amharčiny, jazyka tigriňa, hygienické návyky, spievajú, tancujú, hrajú sa a získavajú sociálne zručnosti.
Aj počas vyučovania popoludní sme mali polhodinovú prestávku. Podával sa počas nej čierny čaj (veľmi chutný, osladený) a dabo (pečivo). Cez prestávku som sa rada rozprávala s pánom Abboyom Gebreselassie. Je to veľmi skromný, statočný a distingvovaný pán. Rozhovory s ním boli hlboké. Bol pravdepodobne už v dôchodkovom veku a momentálne bol v škole knihovníkom. Predtým pracoval ako jej riaditeľ. Vysvetlil nám, že v istom momente ho nahradila súčasná riaditeľka, ktorá mala vládou požadované vzdelanie na túto pozíciu. Abboy vo svojej mladosti nemohol získať vzdelanie, aké by si želal, no je rozhľadený vo všetkých smeroch a sleduje aktuálne dianie vo svete. Vzdelanie doprial ho všetkým svojim piatim deťom, ktoré ukončili alebo študujú na vysokých školách.
Abboy toho prežil veľa. Ako som sa raz dozvedela od sestier, počas režimu Derg strávil 8 rokov vo väzení. V rozhovore o tomto období mi to nespomenul. Rozprával však, že to bola veľmi krutá doba. V tom čase mal 26 rokov. „Každého, kto mal iný názor prenasledovali. Mladých verbovali, aby šli bojovať. Vzdelanie bolo až druhoradé“, povedal. I keď som komunistický režim v Československu našťastie nezažila, počas jeho rozprávania som videla veľa paralel a spomenula som si na Silva Krčméryho, či Antona Neuwirta.
Čas v Maychew mi bude chýbať. Napriek chladnému počasiu počas prvých dní mi toto na prvý pohľad vidiecke prostredie učarovalo. Škola na okraji mesta, výhľad na horu Bokra, odkiaľ sme Maychew videli z výšky, v pozadí najvyšší vrch regiónu Tigray „Cibet“, ako ho volajú lokálni, poľná, niekedy zablatená, cesta do školy, školské ihrisko plné usmievavých detí, varenie a umývanie riadov so sestrami Adony a Tsege, rozhovory s Abbom Hagosom, milí zamestnanci internetovej kaviarne, predavači kaktusov, sobotný trh plný čerstvého ovocia a zeleniny, podania rúk len tak na ulici. Do videnia Maychew.
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)