/Napísané: 30.6.2014/
Od môjho posledného príspevku uplynul týždeň aj niečo. Poctivo si píšem zoznam toho, o čom by sa dalo písať, no písať to nestíham. Postrehov, námetov a inšpirácií je veľa, za čo som veľmi vďačná. Poďme teda pekne po poriadku.
Skúsim trochu retrospektívne. Spomínam si, ako som si pár dní pred odletom v duchu položila otázku, či by mi predsa len nebolo dobre ostať na Slovensku. Opäť cesta do neznáma. No v duchu som si aj hovorila, že hádam to bude fajn a keďže idem, asi mám ísť. Asi ako pred každou cestou, človek má zopár otáznikov, no odpovede nenachádza. Po dvoch týždňoch v Etiópii poznám odpovede na moje otázky z pred cesty a život tu je príjemnejší, ako by som si bola predstavovala.
Rodinná atmosféra
Sestry „Daughters of Charity“ nám vytvárajú rodinné prostredie a pekne sa o nás starajú. Tri z nich – sestra Medhin, sestra Tiblet a sestra Zebib pracujú v projekte pre deti v zložitých situáciách, kde robíme aj my, sestra Desta pracuje na klinike a zároveň študuje ošetrovateľstvo na vysokej škole, ďalšia sestra Medhin robí v Health Centre (vláda definuje tri druhy zdravotníckych zariadení- Health post, Health Center a Hospital) a tiež si robí nadstavbu v ošetrovateľstve, sestra Lemlem je najstaršia a venuje sa najmä dievčatám z internátu oproti, ktorý tiež prevádzkujú Daughters of Charity. Okrem nich tu s nami býva sestra Eteneš, ktorá je najmladšia a tiež študuje na vysokej škole. Nie je z Daughters of Charity, ale zo spoločenstva sv. Anny, no momentálne tu býva. Sestra Eteneš je mojou učiteľkou amharčiny. Len tak na raňajkách, pri obede, či večeri sype amharske slovíčka a ja si ich poctivo zapisujem. Niečo už aj viem povedať : ) Včera mi zas len-tak začala vysvetľovať ako sa čítajú jednotlivé písmená a tak asi upustím od môjho plánu učiť sa iba rozprávať. To písmo (na piaty pohľad) nevyzerá až tak zložito, tak sa do toho asi pustím. Za tri mesiace možno budem vedieť čo-to prečítať. Na oplátku som sestre Eteneš včera navrhla, že ju môžem doučovať angličtinu. Sestry sú inak veľmi veselé, otvorené a veľa sa spolu nasmejeme. Momentálne sú viaceré z nich veľkými fanúšičkami futbalu. Takmer každý deň pozerajú zápas a fandia ako sa len dá.
Mená majú význam
V Etiópii má každé meno význam v ich lokálnom jazyku. Sestra Lemlem nám rozprávala, že jej meno sa viaže k zelenej farbe a dali jej ho preto, lebo sa narodila v auguste, kedy je všetko zelené. Júl a august patria k mesiacom, kedy prší a sú preto vhodné na poľnohospodárstvo. Medhin by sa dalo preložiť ako záchranca. Desta znamená šťastie. Pomerne častým menom je meno Abeba, čo v amharčine, oficiálnom jazyku Etiópie, znamená kvet. Meno Wejny je odvodené od vína. A tak by sa dalo pokračovať. Najbližšie si na internete opäť pozriem, čo znamená moje meno.
Prvé dni v Mekele a úvod do histórie
Po prílete do Mekele v stredu sme mali vo štvrtok a piatok voľno. Sestra Medhin nám dopriala čas na aklimatizáciu, čo mi padlo vhod a celkom som sa zregenerovala : ) V piatok nás Michael, ktorý robí na projekte s deťmi v zložitých situáciách na pozícii PR vzal do mesta. Šli sme navštíviť pamätník na počesť obetiam vojny proti komunistickému režimu Derg, ktorého najvyšším predstaviteľom bol Mengistu Heile Mariam. Michael predtým pracoval v múzeu pri pamätníku, takže lepšieho sprievodcu sme si ani nemohli priať. Táto občianska vojna vypukla v roku 1974. K TPLF (Tigrayan People Liberation´s Front) sa pridali aj ďalšie národy Etiópie a spolu sa im po 17 rokov krutej vojny podarilo poraziť autoritatívny režim. Významnou osobnosťou v boji proti režimu Derg bol aj neskorší premiér Meles Zenawi, ktorého nám Michael ukazoval na viacerých fotografiách v múzeu. Bolo to veľmi tragické obdobie v histórii Etiópie a vyžiadalo si viac ako 500 000 obetí. Zbrane boli dovážané najmä zo ZSSR. Počas tejto vojny v rokoch 1984-1985 Etiópiu postihol najväčší hladomor v jej histórii, pričom počet obetí sa odhaduje až na 7 miliónov ľudí.
Na pamätníku bolo zaujímavé to, že mal 4 nohy, ktoré predstavovali 4 svetové strany. Teda ľudia zo severu, juhu, východu i západu Etiópie sa v tomto boji spojili – pamätník sa v istom bode spája do jednej konštrukcie – a potom na vrchole sa tieto 4 strany opäť rozpájajú a každý národ ide po spoločnom víťazstve svojou cestou. V areáli pamätníka bola fontána v tvare regiónu Tigray. Nielen v menách Etiópčanov, ale všade naokolo sú skryté významy.
Po páde režimu Derg sa neskôr stal premiérom Meles Zenawi, ktorý bol pri moci 3 volebné obdobia. Zomrel v auguste 2012, no jeho prítomnosť je vidieť všade na okolí. Jeho fotografie sú v oknách obchodov, v školách, na budovách, na bilboardoch. Rôzne, i protirečivé, informácie o jeho úradovaní je možné nájsť na internete. Ja zhrniem to, čo mi povedali lokálni ľudia. Etiópčania si vážia, čo urobil pre krajinu a k jeho pamiatke sa stavajú s patričnou úctou. Po jeho smrti vraj všetci plakali a dlho smútili. V rozhovore mi to potvrdil Etiópčan John, ktorý spomínal na obdobie z pred pár rokov a hovoril, že pokrok je veľmi viditeľný. Najmä od roku 2008 je to vidieť na budovaní infraštruktúry. Asi pred troma rokmi natiahli asfalt z letiska do mesta. Všade sa vo veľkom stavia. Mesto je v pohybe, ľudia sa snažia zarobiť si na živobytie a ešte som nevidela, aby človek v produktívnom veku len tak sedel na ulici a nič nerobil, či prosil o peniaze. Každý sa snaží ako vie a môže.
Ferendži
Pri návšteve pamätníka sa nám po prvýkrát stalo, že nás niekto oslovil „ferendži“. Bolo to veľmi milé stretnutie so skupinkou krásnych detičiek vo veku od 3-6 rokov, ktoré boli práve na školskej exkurzii. Keď nás zbadali hromadne skričali „ferendžiii“ a ukazovali na nás. Potom sa priblížili a podávali sme si ruky. Ferendži je v amharčine pomenovanie pre cudzincov bielej farby pleti. V Keni muzungu, v Etiópii ferendži. Možno to bude tou podobnosťou s francúzštinou, no príde mi to celkom milé. Keď ideme po ulici, ľudia sa na nás trošku pozerajú, no nie výstredne. Ferendži občas povedia deti, zriedkakedy dospelí. Minulú sobotu sme šli spolu s Patrickom z Írska a jeho ženou Emer na večeru a potom pozerať futbal. Tak to mohlo byť pre domácich celkom zaujímavé vidieť 4 ferendži pokope. Zatiaľ by som cudzincov, ktorých som stretla len tak v meste za túto dobu vedela spočítať na dvoch rukách.
Patrick a Emer sú tiež dobrovoľníkmi. Patrick robí projektové veci a aktualizuje webstránku pre Daughters of Charity, Emer je lekárka. Pracuje v lokálnej nemocnici a raz do týždňa aj na klinike Daughters of Charity. Zobrali sa minulý rok a sú tu asi od januára na pol roka a potom idú cestovať na tri mesiace po Latinskej Amerike. Medzitým si odskočili na necelé dva týždne do Tanzánie a na Zanzibar. Pas mal : ) Okrem toho sme v sobotu spoznali aj ich kamarátku Judit. Tiež lekárka, pôvodom z Venezuely, so španielskym pasom. Trošku sme sa porozprávali po španielsky. Je tu necelé tri roky, do Etiópie sa zamilovala a ak jej predĺžia zmluvu v nemocnici, chcela by tu ostať potom ešte aspoň ďalšie dva roky.
Od môjho posledného príspevku uplynul týždeň aj niečo. Poctivo si píšem zoznam toho, o čom by sa dalo písať, no písať to nestíham. Postrehov, námetov a inšpirácií je veľa, za čo som veľmi vďačná. Poďme teda pekne po poriadku.
Skúsim trochu retrospektívne. Spomínam si, ako som si pár dní pred odletom v duchu položila otázku, či by mi predsa len nebolo dobre ostať na Slovensku. Opäť cesta do neznáma. No v duchu som si aj hovorila, že hádam to bude fajn a keďže idem, asi mám ísť. Asi ako pred každou cestou, človek má zopár otáznikov, no odpovede nenachádza. Po dvoch týždňoch v Etiópii poznám odpovede na moje otázky z pred cesty a život tu je príjemnejší, ako by som si bola predstavovala.
Rodinná atmosféra
Sestry „Daughters of Charity“ nám vytvárajú rodinné prostredie a pekne sa o nás starajú. Tri z nich – sestra Medhin, sestra Tiblet a sestra Zebib pracujú v projekte pre deti v zložitých situáciách, kde robíme aj my, sestra Desta pracuje na klinike a zároveň študuje ošetrovateľstvo na vysokej škole, ďalšia sestra Medhin robí v Health Centre (vláda definuje tri druhy zdravotníckych zariadení- Health post, Health Center a Hospital) a tiež si robí nadstavbu v ošetrovateľstve, sestra Lemlem je najstaršia a venuje sa najmä dievčatám z internátu oproti, ktorý tiež prevádzkujú Daughters of Charity. Okrem nich tu s nami býva sestra Eteneš, ktorá je najmladšia a tiež študuje na vysokej škole. Nie je z Daughters of Charity, ale zo spoločenstva sv. Anny, no momentálne tu býva. Sestra Eteneš je mojou učiteľkou amharčiny. Len tak na raňajkách, pri obede, či večeri sype amharske slovíčka a ja si ich poctivo zapisujem. Niečo už aj viem povedať : ) Včera mi zas len-tak začala vysvetľovať ako sa čítajú jednotlivé písmená a tak asi upustím od môjho plánu učiť sa iba rozprávať. To písmo (na piaty pohľad) nevyzerá až tak zložito, tak sa do toho asi pustím. Za tri mesiace možno budem vedieť čo-to prečítať. Na oplátku som sestre Eteneš včera navrhla, že ju môžem doučovať angličtinu. Sestry sú inak veľmi veselé, otvorené a veľa sa spolu nasmejeme. Momentálne sú viaceré z nich veľkými fanúšičkami futbalu. Takmer každý deň pozerajú zápas a fandia ako sa len dá.
Mená majú význam
V Etiópii má každé meno význam v ich lokálnom jazyku. Sestra Lemlem nám rozprávala, že jej meno sa viaže k zelenej farbe a dali jej ho preto, lebo sa narodila v auguste, kedy je všetko zelené. Júl a august patria k mesiacom, kedy prší a sú preto vhodné na poľnohospodárstvo. Medhin by sa dalo preložiť ako záchranca. Desta znamená šťastie. Pomerne častým menom je meno Abeba, čo v amharčine, oficiálnom jazyku Etiópie, znamená kvet. Meno Wejny je odvodené od vína. A tak by sa dalo pokračovať. Najbližšie si na internete opäť pozriem, čo znamená moje meno.
Prvé dni v Mekele a úvod do histórie
Po prílete do Mekele v stredu sme mali vo štvrtok a piatok voľno. Sestra Medhin nám dopriala čas na aklimatizáciu, čo mi padlo vhod a celkom som sa zregenerovala : ) V piatok nás Michael, ktorý robí na projekte s deťmi v zložitých situáciách na pozícii PR vzal do mesta. Šli sme navštíviť pamätník na počesť obetiam vojny proti komunistickému režimu Derg, ktorého najvyšším predstaviteľom bol Mengistu Heile Mariam. Michael predtým pracoval v múzeu pri pamätníku, takže lepšieho sprievodcu sme si ani nemohli priať. Táto občianska vojna vypukla v roku 1974. K TPLF (Tigrayan People Liberation´s Front) sa pridali aj ďalšie národy Etiópie a spolu sa im po 17 rokov krutej vojny podarilo poraziť autoritatívny režim. Významnou osobnosťou v boji proti režimu Derg bol aj neskorší premiér Meles Zenawi, ktorého nám Michael ukazoval na viacerých fotografiách v múzeu. Bolo to veľmi tragické obdobie v histórii Etiópie a vyžiadalo si viac ako 500 000 obetí. Zbrane boli dovážané najmä zo ZSSR. Počas tejto vojny v rokoch 1984-1985 Etiópiu postihol najväčší hladomor v jej histórii, pričom počet obetí sa odhaduje až na 7 miliónov ľudí.
Na pamätníku bolo zaujímavé to, že mal 4 nohy, ktoré predstavovali 4 svetové strany. Teda ľudia zo severu, juhu, východu i západu Etiópie sa v tomto boji spojili – pamätník sa v istom bode spája do jednej konštrukcie – a potom na vrchole sa tieto 4 strany opäť rozpájajú a každý národ ide po spoločnom víťazstve svojou cestou. V areáli pamätníka bola fontána v tvare regiónu Tigray. Nielen v menách Etiópčanov, ale všade naokolo sú skryté významy.
Po páde režimu Derg sa neskôr stal premiérom Meles Zenawi, ktorý bol pri moci 3 volebné obdobia. Zomrel v auguste 2012, no jeho prítomnosť je vidieť všade na okolí. Jeho fotografie sú v oknách obchodov, v školách, na budovách, na bilboardoch. Rôzne, i protirečivé, informácie o jeho úradovaní je možné nájsť na internete. Ja zhrniem to, čo mi povedali lokálni ľudia. Etiópčania si vážia, čo urobil pre krajinu a k jeho pamiatke sa stavajú s patričnou úctou. Po jeho smrti vraj všetci plakali a dlho smútili. V rozhovore mi to potvrdil Etiópčan John, ktorý spomínal na obdobie z pred pár rokov a hovoril, že pokrok je veľmi viditeľný. Najmä od roku 2008 je to vidieť na budovaní infraštruktúry. Asi pred troma rokmi natiahli asfalt z letiska do mesta. Všade sa vo veľkom stavia. Mesto je v pohybe, ľudia sa snažia zarobiť si na živobytie a ešte som nevidela, aby človek v produktívnom veku len tak sedel na ulici a nič nerobil, či prosil o peniaze. Každý sa snaží ako vie a môže.
Ferendži
Pri návšteve pamätníka sa nám po prvýkrát stalo, že nás niekto oslovil „ferendži“. Bolo to veľmi milé stretnutie so skupinkou krásnych detičiek vo veku od 3-6 rokov, ktoré boli práve na školskej exkurzii. Keď nás zbadali hromadne skričali „ferendžiii“ a ukazovali na nás. Potom sa priblížili a podávali sme si ruky. Ferendži je v amharčine pomenovanie pre cudzincov bielej farby pleti. V Keni muzungu, v Etiópii ferendži. Možno to bude tou podobnosťou s francúzštinou, no príde mi to celkom milé. Keď ideme po ulici, ľudia sa na nás trošku pozerajú, no nie výstredne. Ferendži občas povedia deti, zriedkakedy dospelí. Minulú sobotu sme šli spolu s Patrickom z Írska a jeho ženou Emer na večeru a potom pozerať futbal. Tak to mohlo byť pre domácich celkom zaujímavé vidieť 4 ferendži pokope. Zatiaľ by som cudzincov, ktorých som stretla len tak v meste za túto dobu vedela spočítať na dvoch rukách.
Patrick a Emer sú tiež dobrovoľníkmi. Patrick robí projektové veci a aktualizuje webstránku pre Daughters of Charity, Emer je lekárka. Pracuje v lokálnej nemocnici a raz do týždňa aj na klinike Daughters of Charity. Zobrali sa minulý rok a sú tu asi od januára na pol roka a potom idú cestovať na tri mesiace po Latinskej Amerike. Medzitým si odskočili na necelé dva týždne do Tanzánie a na Zanzibar. Pas mal : ) Okrem toho sme v sobotu spoznali aj ich kamarátku Judit. Tiež lekárka, pôvodom z Venezuely, so španielskym pasom. Trošku sme sa porozprávali po španielsky. Je tu necelé tri roky, do Etiópie sa zamilovala a ak jej predĺžia zmluvu v nemocnici, chcela by tu ostať potom ešte aspoň ďalšie dva roky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára